História urbáru v Liptovskej Tepličke

V Liptovskej Tepličke na základe zákonov z rokov 1852 až 1855 došlo ku dohode medzi štátom a bývalými urbarialistamia k vydeleniu 884 hektárov lesov pre spoločné užívanie bývalých urbarialistovaž v roku 1887. Tu možno spomenúť aj názvy vydaných lesov: Čierny grúň, Doščanka, Kikula grúň, Kobylárky, Kocúrka, Kolesárky, Nová cesta, Opálené, Pod hoľa, Pod Mogylu, Pod Rakytovec, Pod Smrečiny, Pod starú cestu, Pod Zálom, Sosnovo, Rakytovce, Skalnisté, Suchodol, Škvrkovce, Tokárka, Uhlárová, Za Glinka, Zálom, Zálom nad Sosnovom, Zapilisko, Zatračano. K tomuto majetku pribudli aj lesy v katastri obce Važec odkúpené od rodiny Smrečániovcov o výmere 489,89 hektára. Tu možno spomenúť časti chotára: Brezovo pri Váhu, Brezov vrch, Hlbokô, Hlboký jarok, Juričkova, Kimberg nad Váhom, Kimbiarek, Medzi Kembergom, Mlačky, Nad Farskou dolinou, Nad Feriancovou, Nad Chladoňovou, Slamená, Stará píla, Steinhugel, Vrch Slamenej, Za Kimbergom. Ďalej pribudol majetok v katastri obcí Vikartovce a Nižná Šuňava o výmere 89 hektárov. Tu možno spomenúť chotárne časti Maďarova, Koniec grúňa, Ždiarova, Zadná dolina a Vrabcová.

V minulosti boli gazdovia obce rozdelení podľa rozsahu svojich majetkov na 14 dvorov. Dvory a ich príslušníci boli evidovaní v urbári. Každý dvor bol rozdelený na 4 časti. Spolu mali 264 členov. Toľko bolo aj podielnikov. Dnes je ich 623. Urbársky spolok je v obci od roku 1896. Prvým predsedom bol Ján Nahalka - Michalica. Volebné obdobie bolo 4-ročné. Predstavenstvo urbáru tvorili: predseda, lesný gazda a pokladník a patrilo sem aj 12 členov - zástupcov každého dvora. Druhým predsedom bol Michal Kubina, celkom 36 rokov, tretím Ján Baherník - Vernarec, celkom 4 roky, štvrtým bol Štefan Kubina 18 rokov.

13. júla roku 1958 lesy bývalých urbarialistov prevzala Štátna lesná správa.